z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Jazykoveda alebo lingvistika je veda skúmajúca (spravidla prirodzený) jazyk. Skúma ho z hľadiska jeho jednotiek, stavby, funkcií a vývinu.

Pojem lingvistika (franc. linguistique, z lat. lingua = jazyk) zaviedol švajčiarsky jazykovedec a štrukturalista Ferdinand de Saussure na odlíšenie od dovtedajšej filológie (pozri dole) majúcej trocha iné zameranie.

Obsah 1 Články a skupiny článkov k jazykovede vo Wikipédii 2 Členenia 2.1 Jednoduché členenie 2.2 Podrobné členenie 2.3 Moderné členenie 2.4 Členenie z hľadiska metód 2.5 Niektoré združujúce pomenovania 3 Iné projekty 4 Literatúra

[upraviť] Články a skupiny článkov k jazykovede vo Wikipédii

Pozri:Kategória:Jazykoveda

[upraviť] Členenia

[upraviť] Jednoduché členenie

• všeobecná jazykoveda: zaoberá sa princípmi budovania jazyka
• jazykoveda jednotlivých jazykov a skupín jazykov (napr. slovakistika a slavistika)
• textová jazykoveda: skúma stavbu textu
• sémantika
• disciplíny uplatňujúce poznatky iných vedných odborov:
  • etnolingvistika a jazykový zemepis
  • matematická lingvistika
  • neurolingvistika
  • psycholingvistika
  • sociolingvistika – skúma vzťah spoločnosti a jazyka.
  • lingvokulturológia
  • etnopsycholingvistika
  • politická lingvistika (ako jedna z novších)
  • a iné

[upraviť] Podrobné členenie

• Všeobecná lingvistika

• Synchrónna lingvistika (Opisná lingvistika): skúma jazyk ako systém fungujúci v istom časovom priereze (synchrónia). Osamostatnila sa po vystúpení F. de Saussura. Delí sa na:
  • fonetika
  • fonológia (vrátane fonotaktiky)
  • ortoepia - súhrn pravidiel spisovnej výslovnosti.
  • ortografia - súhrn pravidiel správneho pravopisu.
  • gramatika:
    • morfológia alebo tvaroslovie skúma gramatické tvary slov, ich zmeny.
    • syntax
  • lexikológia - náuka o slovnej zásobe, jej vývine, význame, rozdelení, dynamike. (vrátane frazeológie): pozri aj Slovná zásoba
  • sémantika
  • štylistika - skúma funkčné využívanie jazykových a mimojazykových výrazových prostriedkov v konkrétnych prejavoch.

• Diachrónna lingvistika: skúma jazyky v historickom vývine (diachrónia):
  • Historicko-porovnávajúca jazykoveda
  • Dejiny jednotlivých jazykov
  • Etymológia

• Aplikovaná lingvistika:
  • experimentálna fonetika
  • teória prekladu
  • teória vyučovania cudzích jazykov
  • lexikografia
  • klinická lingvistika
  • interlingvistika:skúmanie aspektov medzinárodnej jazykovej komunikácie
  • niekedy aj: sociolingvistika, psycholingvistika, štylistika

• Špeciálne disciplíny:
  • typológia a kontrastívna lingvistika
  • kontrastívna a konfrontačná lingvistika
  • sociolingvistika, antropologická lingvistika, lingvistika antropológie
  • etnolingvistika a jazykový zemepis (geolingvistika)
  • dialektológia a areálna lingvistika

• Interdisciplinárny výskum jazykov:
  • filozofia jazyka resp. psycholingvistika
  • neurolingvistika
  • inžinierska lingvistika

[upraviť] Moderné členenie

• Kontextuálna lingvistika je štúdium toho, "ako jazyk zapadá do okolitého sveta"; zahŕňa filozofiu jazyka resp. psycholingvistiku, neurolingvistiku, sociolingvistiku, antropologickú lingvistiku, lingvistiku antropológie, klinickú lingvistiku, vývinovú lingvistiku, kognitívne vedy, rétoriku a pod.
• Nezávislá lingvistika je štúdium čisto len jazyka ako takého bez vonkajších faktorov, čiže ostatné jazykovedné odbory

[upraviť] Členenie z hľadiska metód

• kvalitatívna lingvistika (systémová l., štruktúrna l.): používa tzv. systémový prístup
• algebrická lingvistika : transformačná gramatika, pozri napr. Noam Chomsky
• kvantitatívna lingvistika (štatistická lingvistika): časť matematickej lingvistiky

[upraviť] Niektoré združujúce pomenovania

Matematická lingvistika je súhrnný názov pre kvantitatívnu, algebrickú a príp. aj strojovú (komputačnú) lingvistiku.

Semiotika zahŕňa syntax, sématiku a pragmatiku.

Filológia má aspoň štyri definície:

• (nevedecká) vedná disciplína zaoberajúca sa všeobecne jazykom a jeho produktami; zahŕňa jazykovedu a náuku o literatúre
• (vedecká širšia) vedný odbor skúmajúci texty istého jazyka (z hľadiska jazyka, literárnych vlastností a kultúrnohistorického obsahu)
• (vedecká užšia) jazykovedná disciplína, ktorá skúma jazykové prejavy (príp. aj jazykové systémy), ale na ich interpretáciu využíva poznatky a postupy literárnej vedy, histórie, filozofie, etnografie a archeológie
• (nepresná) = jazykoveda

Pojem teoretická jazykoveda sa v zásade používa ako opak aplikovanej jazykovedy, niekedy však ako synonymum len pre synchrónnu jazykovedu, alebo len pre všeobecnú jazykovedu.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazykoveda

[upraviť] Literatúra

• Mistrík, J.: Štylistika. Bratislava: SPN 1997.
• Bujalka, A – Dubníček, J.: Slovenský jazyk II. Morfológia. Bratislava: UK 2002.
• Dolník,J.: Lexikológia. Bratislava: UK 2003.
• Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: Veda 2000.
• Kráľ,A.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: SPN 1997.