z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napľňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.

Obsah 1 Filozofické názory 1.1 Akvinský, T. 1.2 Anzenbacher, A. 1.3 Aristoteles 1.4 etika (teistickonáboženská) 1.5 Hartmann, N. 1.6 islam 1.7 judaizmus 1.8 Kant, I. 1.9 Lao-c' 1.10 Nietzsche, F. 1.11 Plotinos 1.12 Rúfus, M. 1.13 synkriticizmus 1.14 Wolff, Ch. 2 Pozri aj 3 Iné projekty 4 Externé odkazy

[upraviť] Filozofické názory

[upraviť] Akvinský, T.

Pre Tomáša Akvinského je dobro to, čo treba konať.

[upraviť] Anzenbacher, A.

Arno Anzenbacher popisuje dobro ako apriórny objekt praktického rozumu.

[upraviť] Aristoteles

Aristoteles hovorí, že dobro je agathon - to, čo je primerané veci, čo je prirodzené, čo završuje a zdokonaľuje vec. Dobro je skutočnosť; v tom, čo je v počiatkoch, čo je prvé, niet zla.

[upraviť] etika (teistickonáboženská)

Teistickonáboženská etika tvrdí, že dobro je vyjadrenie božej vôle alebo rozumu.

[upraviť] Hartmann, N.

Nicolai Hartmann: Dobro je základná mravná hodnota, ktorá môže nadobúdať rôzne formy podľa toho, ako sa definuje jej vzťah k ostatným základným mravným hodnotám; za také hodnoty pokladá vznešenosť, plnosť a čistotu. Vznešené interpretuje dobro veľkodušne a veľkoryso ako to, čo je vysoké a ideálne. Plnosť zasa interpretuje dobro v zmysle čo možno najrozmanitejšej a všestrannej účasti na hodnote. Čistote ide o to, aby sa prosto a presne zamerala na dobro ako jediné, čo treba. Z týchto rôznych interpretácií dobra vyplývajú rôzne typy étosu a morálky.

[upraviť] islam

Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.

[upraviť] judaizmus

Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.

[upraviť] Kant, I.

Immanuel Kant hovorí, že dobro je to, čo je v súlade s príkazmi mravného zákona, ktorý je v každej rozumnej bytosti a ktorý nezávisí od podmienok ľudského života (kategorický imperatív).

[upraviť] Lao-c'

Lao-c' napísal:

• Najvyššia dobrota je ako voda.
• Dobrota vody je v tom, že prospieva nespočetným tvorom, ale sama nezápolí.
• Uspokojuje sa s miestami, ktorými ľudia pohřdajú.
• Preto je blízka Tau.
• Dobrota sa pri bývaní prejavuje v mieste, pri myslení v hľbke, pri dávaní v láske, pri hovorení v pravde, pri vládnutí v poriadku, pri pôsobení v spôsobilosti, pri konaní v pravom čase.
• Kto sa nepresadzuje, zostáva bez úhony.

[upraviť] Nietzsche, F.

Podľa Friedricha Nietzscheho je dobro všetko, čo utvrdzuje vedomie moci, želanie moci a samu moc človeka.

[upraviť] Plotinos

Plotinos povedal: Dobro je Boh.

[upraviť] Rúfus, M.

Milan Rúfus tvrdí, že za dobro sa musí bojovať, zatiaľ čo zlo sa deje samospádom.

[upraviť] synkriticizmus

Pre synkriticizmus je dobro to, čo uspokojuje naše potreby a nikomu (ani nám ani druhým) neškodí. Dobré je všetko, čo uspokojuje naše potreby a neškodí (najmä druhým). Na strane dobra je menej automatizmu než na strane zla.

Dobro je trvanie v neškodných spôsoboch bytia alebo otváranie neškodných spôsovoch bytia. Príkladmi trvania neškodným spôsobom je:

• zotrvávanie v kráse
• bytie zmysluplným
• matie zmyslu
• činenie dobra
• neškodenie (neubližovanie)

[upraviť] Wolff, Ch.

Christian Wolff označuje dobro ako to, čo zdokonaluje náš stav; najvyššie dobro je nerušený pokrok k dokonalosti.

[upraviť] Pozri aj

• Spoločné dobro
• Zlo

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Dobro

[upraviť] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - dobro
• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok - dobro (synkriticizmus)