z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Clona je vo fotografii mechanické zariadenie, ktoré umožňuje meniť priemer vstupného otvoru objektívu a tým ovplyvňovať množstvo vnikajúceho svetla. Veľkost priemeru vstupného otvoru v porovnaní s ohniskovou vzdialenosťou objektívu sa nazýva clonové číslo.

Zmenou clonového čísla je možné manipulovať s výslednou svetlosťou fotografovanej scény. V kombinácii so správnym expozičným časom umožňuje presne nastaviť množstvo svetla pre správnu expozíciu. V princípe clona funguje ako dúhovka ľudského oka.

Obsah 1 História 1.1 Pevná clona 1.2 Irisová clona 2 Clonové číslo 2.1 Hĺbka ostrosti

[upraviť] História

[upraviť] Pevná clona

V najstarších fotografických prístrojoch sa používala buď pevná clona, alebo clona, ktorú nešlo meniť plynule ale pomocou zasúvacích platničiek s otvorom určitej potrebnej veľkosti.

[upraviť] Irisová clona

Dnes sa vo väčšine vyrábaných fotoaparátov používa irisová clona. Tvorí ju tenký kovový kotúč zložený z lístkov kosákovitého tvaru, ktoré sa prekrývajú tak, že v strede kotúča vytvárajú otvor. Pomocou ovládacieho mechanizmu, je možné meniť priemer nimi tvoreného otvoru.

[upraviť] Clonové číslo

Vzhľadom na to, že celkové množstvo svetla prenikájúceho objektívom závisí aj od ohniskovej vzdialenosti objektívu, neuvádza sa hodnota otvorenia clony v absolútnych jednotkách, ale používa sa clonové číslo.

[upraviť] Hĺbka ostrosti

Veľkosť otvoru clony má vplyv na celkovú ostrosť snímky. Platí, že čím je otvor menší, tým sú lúče dopadajúceho svetla zo zachytávaného objektu užšie, a jeho obraz je tak na výslednom snímku ostrejší; so vzrastajúcim zaclonením teda rastie aj hĺbka ostrosti. Hĺbka ostrosti je oblasť pred aj za rovinou predmetu na ktorý zaostrujeme, v ktorej sa predmety stále javia ako ostré. V bežných podmienkach, leží asi tretina rozsahu hĺbky ostrosti pred rovinou predmetu a dve tretiny za ňou.