z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Cievnaté rastliny
Kvet rastliny rodu Osteospermum
Vedecká klasifikácia
Doména	Eukaryoty
Ríša (regnum)	Rastliny Plantae
Podríša (subregnum)	Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia	Cievnaté Tracheophyta
Vedecký názov
{{{Binomické meno}}} Sinnot, 1935
Synonymá
Polysporangiophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cievnaté rastliny (lat. Tracheophyta) sú mnohobunkové zelené rastliny, u ktorých sú vyvinuté vodivé pletívá súvisiace s adaptáciou na súš. Primárne sú to teda suchozemské rastliny, niektoré z nich sa druhotne vrátili do vody alebo stratili chlorofyl a stali sa parazitickými.

Na rozdiel od stielkatých rastlín je telo cievnatých rastlín už rozlíšené na dve základné časti: koreň a výhonok. Výhonok sa môže ďalej deliť na stonku a listy, pričom tieto časti môžu byť zmenené (metamorfované) alebo zakrpatené. Cievne zväzky v tele sú rozdelené na drevitú časť (xylém) a lykovú časť (floém). Cievy umožňujú prúdenie vodných roztokov v rastline a to hlavne v podobe transpiračného prúdu (od koreňov k vrcholu rastliny) a asimilačného prúdu (z listov do koreňov). Ich telá sú väčšinou chránené pokožkou - epidermou, ktorá obsahuje prieduchy a ktorá môže byť ešte pokrytá kutikulou. Ďalším znakom, ktorý ich oddeľuje od nižších rastlín je prevládajúci sporofyt v životnom cykle.

Prvé cievnaté rastliny sa na Zemi objavili asi pred 420 miliónmi rokov. Boli to rýniorasty (Rhyniophyta). Ich gametofyt bol, podobne ako u niektorých doteraz prežívajúcich papradí a plavúňov, ešte nezávislý od sporofytu. Základné členenie cievnatých rastlín pred viac ako 400 miliónmi rokov oddelením vetvy Lycopodiophyta (predchodcovia dnešných plavúňov) od vetvy Euphyllophyta. S postupujúcou evolúciou sa gametofyt stále viac redukoval a u väčšiny cievnatých rastlín je obmedzený na niekoľko buniek a úpne závislý od sporofytu. Doteraz nie je úplne jasné, prečo sa sporofyt stal dominantným.

Príkladom cievnatých rastlín sú všetky známe dreviny, kry, polokry, byliny, všetky kvitnúce rastliny, paprade, prasličky a plavúne.

[upraviť] Stavba tela

Cievnaté rastliny majú už dobre diferencované pletivá, čo sú skupiny buniek rovnakého pôvodu a funkcie, ktoré vykonávajú rozličné úlohy. Výživu zabezpečuje najmä asimilačné pletivo, ktoré sa nachádza v listoch a obsahuje chloroplasty zabezpečujúce výživu rastliny. Vodivé pletivá rozcádzajú roztoky v rastline a sú usporiadané do cievnych zväzkov. Krycie pletivá kryjú povrch rastliny a chránia ju proti nadmerným stratám vody. V zásobných pletivách sa ukladajú zásoby, pričom zásobná látka je škrob. Rastlinu spevňuje živý kolenchým, alebo sklerenchým skladajúci sa väčšinou z odumretých buniek.

[upraviť] Výživa

Prevažná väčšina cievnatých rastlín je fotoautotrofná. Znamená to, že organické látky získavajú z anorganických za prítomnosti slnečného svetla. Tento proces sa nazýva [fotosyntéza]. Na to, aby mohla rastlina fotosysntetizovať musí mať v bunkách prítomné chloroplasty s fotosyntetickým farbivom chlorofylom.

Niektoré rastliny druhotne prešli na parazitizmus. Rozonávame hemiparazity (napr. imelo biele), ktoré síce z hostiteľa odčerpávajú živiny, ale sú sami schopné fotosyntézy a holoparazity, ktoré sú vo všetkom odkázané na hostiteľskú rastlinu.

[upraviť] Systém

V starších systémoch cievnaté rastliny zahŕňali aj machorasty. Dnes sa k nim už nepričleňujú, pretože machorasty nemajú ešte dokonale vyvinuté vodivé pletivá, ich telo tvorí stielka a fotosynteticky aktívny je najmä haploidný gametofyt (u cievnatých rastlín je to diploidný sporofyt).

Systém prechádza veľkými zmenami. Na slovenskej Wikipédii sa v súčasnosti používa takéto delenie:

• Vývojová línia Tracheophyta - cievnaté rastliny
  • a) Pteridophytina - výtrusné cievnaté rastliny:
    • Oddelenie Rhyniophyta - ryniorasty
    • Oddelenie Zosterophyllophyta
    • Oddelenie Psilophyta - prútovkorasty
    • Oddelenie Lycopodiophyta - plavúňorasty
    • Oddelenie Equisetophyta – prasličkorasty
    • Oddelenie Polypodiophyta - sladičorasty
  • b) Spermatophyta - semenné rastliny:
    • b1) Gymnospermae - nahosemenné rastliny:
      • Oddelenie Lyginodendrophyta - lyginodendrorasty / semenné paprade
      • Oddelenie Cycadophyta - cykasorasty
      • Oddelenie Bennettitophyta (Cycadeoideophyta) – benetitorasty
      • Oddelenie Ginkgophyta - ginkorasty - v (3) súčasť borovicorastov
      • Oddelenie Pinophyta - borovicorasty
      • Oddelenie Cordaitophyta - kordaitorasty
      • Oddelenie Gnetophyta - lianovcorasty/gnétorasty
    • b2) Angiospermatophyta (Angiospermae) - krytosemenné rastliny
      • Oddelenie Magnoliophyta - magnóliorasty